Sólymos chce s agrorezortom Národnú dohodu ostrome s cieľom zmeniť lesné hospodárstvo na trvalo udržateľné

BRATISLAVA 19. mája (SITA) - Sólymos to oznámil dnes po návšteve dvoch tatranských lokalít, kde mal možnosť osobne porovnať dva rôzne prístupy pri spravovaní lesov. Prvým je ochranársky a druhým lesnícky prístup, založený na plánovaných a neraz rozsiahlych výruboch. Ako informoval hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák, v Národnej dohode o strome zakotvia zásady, ktoré zmenia súčasné lesné hospodárstvo na trvalo udržateľné, teda na spôsob, ktorý udrží ako zamestnanosť, tak samotné lesy. Dohoda má posilniť pozíciu štátnych ochranárov pri schvaľovaní programov starostlivosti o lesy a preferovať takzvané výberkové lesy, ktoré predstavujú vrchol ekologizácie lesného hospodárstva. „Verím, že naša iniciatíva bude prijatá kladne,“ vyhlásil minister.

Sólymos dnes navštívil Tichú dolinu a obec Malužiná v Nízkych Tatrách. Tichá dolina predstavuje príklad, ako si príroda po takmer trinástich rokoch dokázala poradiť s ničivou veternou a lykožrútovou kalamitou bez zásahu ľudskej činnosti. „Dnes máme v Tichej doline les, ktorý povodeň ustál. A odvďačil sa tým, že zabránil možným sekundárnym škodám. V Malužinej sme také šťastie nemali,“ vyhlásil. Práve obec Malužiná v okrese Liptovský Mikuláš totiž predstavuje opačný príklad. Koncom apríla tu nánosy bahna a kameňov, ktoré dovalila veľká voda z okolitých odlesnených kopcov, spôsobili vyliatie potoka. Ten následne zničil most a zastavil premávku cez horský priechod Čertovica. V okolí Malužinej boli v minulosti vyrúbané veľké plochy lesného porastu. Následne došlo k umelej výsadbe mladých stromčekov, ktoré až za niekoľko rokov dorastú tak, aby plnohodnotne zadržiavali vodu. Podobný osud ako Malužinú nedávno pri povodniach postihol aj Demänovskú a Jánsku dolinu. „Zachovať prírodu jedinečných lokalít Tatier v najvyššom stupni ochrany bez zásahu človeka má zmysel. Uvedomujeme si, že takýto spôsob nie je možný na celom Slovensku. Po tom, čo som dnes videl, som presvedčený o nevyhnutnosti zodpovednejších spôsobov hospodárenia v lesoch všeobecne,“ konštatoval minister.

Ako vysvetlil Sólymos, výberkový les je založený na ťažbe jednotlivých stromov, najmä tých, ktoré sú poškodené a napadnuté škodcami. Ostatné stromy zostávajú na mieste a tým sa les prirodzene obnovuje. Tento spôsob lesného hospodárenia predstavuje podľa envirorezortu vrchol ekologizácie lesného hospodárstva, je najlepším a najbezpečnejším porastovým typom pre ochranné lesy a pre funkčne integrované lesné hospodárstvo. „Pozitívnym príkladom môže byť 1500 hektárov lesa v Smolníku na východe Slovenska. Les sa už 30 rokov rozvíja výberkovým spôsobom, pri ktorom je celý pôdny a vzdušný priestor lesa trvale využitý na tvorbu drevnej hmoty. Citlivé zásahy do lesa na jednej strane zabezpečujú ľuďom prácu, podporuje sa turizmus, ale taktiež tu les plní dôležitú úlohu, keďže je tu vylúčený úplný výrub stromov,“ povedal Sólymos. Holorubný hospodársky spôsob je podľa neho potrebné obmedziť. Po vykonaní holorubu v lese je totiž vrchná vrstva pôdy vystavená pôsobeniu poveternostných vplyvov, a tak dochádza k jej narušovaniu a erózii.

V roku 1990 sa na Slovensku vyťažilo vyše päť miliónov metrov kubických dreva, v roku 2015 to bolo nad deväť miliónov.